Dva týždne pracujem v malej, pristeľskej firmičke na spracovanie účtovníctva. 6 mojích kolegýň rytmicky ťuká do klávesnice počítača, šuchoce s papiermi a dokladmi a klebetí celú pracovnú dobu. Každý deň ich pozorujem a vždy si pomyslím, že asi takto som si vždy predstavovala pracovú činnosť pracovnej doby.
Ovzdušie, ktoré tu vládne, neviem ešte dosť výstižne opísať. Je to pre mňa totálne nový zážitok. Každý tu je pánom svojej pracovnej doby a plní si povinnosti v závislosti na tom, ako je potrebné. Možno sa Vám to zdá samozrejmé, no ja som z toho príjemne unesená a vychutnávam si pracovnú dobu ako nikdy predtým. Občas sa pristihnem, že vytváram stres okolo seba a kolegyne sa ma pýtajú, že prečo tak rýchlo a v kuse niečo robím?
musím si zvykat na rôzne veci:
- cez obednú prestávku už nemusím za presne stanovných 30 minút do seba natlačiť čo najviac jedla, aby som mohla fungovať ďalšie 4 hodiny na smene.
- už nemusím pracovať v noci, poslúchať nezmyselné rozkazy nadriadeného, ktorý nemá ani stredoškolské vzdelanie.
- už nemusím 8 hodín stáť na jednom mieste a opakovane vykonávať jeden stereotypný pohyb, o ktorom sa mi ešte aj sníva.
- už nemusím slúžiť ako objekt pre citové výlevy nespokojných zákazníkov, lebo maslo stojí dnes o korunu viac ako včera.
- už nemusím chodiť do práce s pocitom zbytočnosti.
Skvelé.